26. marca 2014 sa pri príležitosti svetového dňa vody uskutočnila beseda o vode, ktorú usporiadal Úrad verejného zdravotníctva SR a Bratislavská vodárenská spoločnosť v spolupráci s našou obcou, z ktorej uverejňujeme hlavné body.

Do roku 2050 pre nárast svetovej populácie príde k nárastu spotreby pitnej vody o 50 %, 70 % z celkového množstva vody sa používa na zavlažovanie v poľnohospodárstve.

16 %-ný podiel na výrobe energie majú vodné elektrárne.

Voda v studniach

80-85 % studní nevyhovuje a voda v nich nie je vhodná na pitie. Najčastejšie býva znečistená dusičnanmi a dusitanmi, pričom dusičnany, ktoré majú karcinogénne účinky, sa z vody neodstránia ani prevarením. Ďalšie rizikové látky, ktoré sa môžu vyskytovať vo vode sú pesticídy, ťažké kovy, organické látky.

Medzi vodou zo studniach, ktorú mohli občania 26. marca priniesť na otestovanie na prítomnosť dusičnanov a dusitanov bola aj voda z prameňa Hoštúnok. Pri množstve dusitanov voda nevyhovela:

- limitová hodnota pre dusičnany – 50 mg/l

- limitová hodnota pre dusitany – 0,50 mg/l

Pretože vyšetrenie dusičnanov a dusitanov pomocou testovacích prúžkov bolo len orientačné, na presné stanovenie koncentrácií bola vzorka vody analyzovaná aj v akreditovanom laboratóriu ÚVZ SR.

Získané výsledky laboratórnych analýz:

-           potvrdili pre dusičnany rovnaké výsledky, ako boli namerané pracovníkmi ÚVZ SR v rámci orientačného  vyšetrenia dňa 26.3.2014,

-           dosiahli pre dusitany vyhovujúce výsledky (t. j. nepresiahli limitnú hodnotu 0,5 mg/l); podľa orientačného vyšetrenia sa obsah dusitanov pohyboval v intervale 0 – 1 mg/l a preto nebolo možné orientačným vyšetrením s istotu určiť, či voda vyhovuje príp. nevyhovuje požiadavkám na pitnú vodu.

Ako boli občania upozornení, aj vyhovujúca kvalita vody vo vyšetrovaných ukazovateľoch dusičnany a dusitany neznamená, že voda spĺňa požiadavky na kvalitu pitnej vody a jej zdravotnú bezpečnosť, nakoľko neboli robené testy na iné možné znečistenia.

Voda vo vodovodoch v Sološnici

Za rozvody vody vo vodovodoch zodpovedá prevádzkovateľ, za to, že rozvody domov nezhoršia kvalitu vody zodpovedá vlastník.

Odberné miesta ku kontrole z čerpacích staníc, z vodojemu z prameňov (Holbagrunty, Polčiná, Tmavá), od spotrebiteľov.

Od roku 2012 prebieha v Sološnici pilotný projekt Kvality pitnej vody a vedľajšie produkty dezinfekcie. Ide o diskontinuitné chlórovanie vody – namiesto neustáleho čistenia vody chlórom[1] sa naša voda chlóruje len raz za 7 týždňov. Vynechanie dezinfekcie je možné na základe zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Tento projekt umožnil fakt, že pitná voda sa do sološnického vodovodu čerpá priamo z miestnych prameňov a voda nie je skladované vo vodojemoch, kde by mohlo prísť k jej znečisteniu. Chlórovanie raz za sedem týždňov je v súčasnosti skôr preventívne proti rizikovým orgnaizmom, je však zároveň jedným z dôvodov, prečo sa niektorí občania sťažujú, že chlór vo vode viac cítia, nakoľko za takmer dva mesiace bez chlóru si od neho odvyknú.

Cieľom projektu je skúšobná prevádza bez dezinfekcie vody, ktorá sa dala uskutočniť v Sološnici vďaka kvalite miestnej vody. Pred aj počas spustenia projektu sa robili skúšky vody na vodné organizmy, ukázalo sa, že vynechanie chlórovania nemalo vplyv na zvýšený výskyt mikroorganizmov vo vode. Keďže sa zároveň odbúrali nežiaduce efekty dezinfekcie, vynechanie chlórovania zlepšilo kvalitu a zdravotnú bezpečnosť vody.

Vyhľadať záznamy o kvalite vody v Sološnici na základe skúšobných odberov možno tu: https://www.bvsas.sk/sk/o-vode/voda-ako-napoj/

Tvrdosť vody vo vodovodoch v Sološnici:

Tvrdosť vody

Zdroj: Bratislavská vodárenská spoločnosť, https://www.bvsas.sk/sk/o-vode/kvalita-vody/aku-vodu-pijeme/tvrdost-vody.html

Definícia tvrdosti vody

Pod tvrdosťou vody rozumieme súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Každá voda obsahuje vápnik v prírodnej podobe; jeho obsah závisí od geologickej skladby horniny, ktorou voda preteká.

Vápnik, ktorý tvorí hlavnú časť tvrdosti vody, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie človeka. Zo zdravotného hľadiska dávame prednosťtvrdšej vode. Štatisticky bolo zistené, že v oblastiach, kde pitná voda obsahuje vyššiu koncentráciu vápnika a horčíka, sa u obyvateľstva vyskytuje menej kardiovaskulárnych ochorení.

Vápnik a horčík sú potrebné pre zdravý rast a ochranu kostí pred odvápnením, znižujú nervovo-svalovú dráždivosť a ovplyvňujú zrážanie krvi. Voda z vodovodu je tak najjednoduchší každodenný zdroj vápnika a horčíka pre organizmus. Z hygienického hľadiska sú vápnik a horčík netoxické, naopak, ich prítomnosť v pitnej vode je žiaduca.

1) Hodnotenia podľa: Hydrochemie, Pavel Pitter, 4. aktualizované vydání, VŠCHT v Praze, 2009
[°dH] = stupeň nemecký

Prepočty tvrdosti vody

1 mmol/l = 5,6 °dH

1 °dH = 0,1783 mmol/l

Tvrdosťou vody sa vo všeobecnosti rozumie súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Každá voda obsahuje vápnik v prírodnej podobe; jeho obsah závisí od geologickej skladby horniny, ktorou voda preteká. 

Odporúčaná tvrdosť pitnej vody

Novela 496/2010, ktorou sa mení a dopĺňa  Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. uvádza ako odporúčanú hodnotu pre pitnú vodu obsah vápnika a horčíka 1,1 až 5 mmol/l (t. j. tvrdosť vody 6,16 až 28 °dH). Vápnik, ktorý tvorí hlavnú zložku tvrdosti, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie. Voda z vodovodu je vlastne najjednoduchším každodenným zdrojom vápnika a horčíka pre organizmus človeka.

Nežiaduce prejavy tvrdej vody

Tvorba vodného kameňa vo varných nádobách, teplovodných trubkách, ohrievačoch vody a kotloch, vyššia spotreba pracích prostriedkov.