Kampaň "Prečo doma nespaľovať odpady?"

16.02.2016 17:56

Priemerná produkcia odpadu jedným občanom Slovenskej republiky predstavuje niekoľko stoviek kilogramov ročne. Rozšíreným zvykom je, že značné percento tohto odpadu je spaľované v lokálnych domácich spaľovniach (kotly, krby, kachle). Taká likvidácia odpadu je nie len nezákonná, ale predovšetkým nebezpečná pre zdravie. Pri spaľovaní vzniká mnoho nebezpečných látok, ktoré unikajú do vzduchu a aj zápach obťažujúci Vás aj Vašich susedov.

Spaľovanie nekvalitného uhlia a odpadov z domácnosti je považované za najväčší plošný zdroj dioxínov a ďalších jedov. Preto spaľujte len to, čo do kotla patrí. Odpad je ekologickejšie, ekonomickejšie a ohľaduplnejšie triediť a kompostovať.

Čím škodí pálenie odpadov?

Na rozdiel od spaľovní odpadu, kde je odpad spaľovaný pri vysokej teplote a je privádzané veľké množstvo kyslíku na to, aby boli rozložené nebezpečné chemické látky, pálenie odpadu v lokálnom ohnisku nie je uskutočňované pri takej vysokej teplote, aby sa rozložili jedovaté zložky. Rovnako nedostatočný prístup kyslíku nezaručuje účinné spálenie odpadu. V dôsledku nedokonalého spaľovania vznikajú karcinogénne polyaromatické uhľovodíky (PAU). Následne nie sú urobené žiadne opatrenia, aby boli jedovaté škodliviny odstránené z dymu a ani s popolom nie je po takom spaľovaní nakladané ako s nebezpečným odpadom. Ak je v lokálnom ohnisku spaľovaný organický odpad, vznikajú vo veľkej miere škodliviny ako oxid uhoľnatý, kyanovodík, benzopyreny (plyny prítomné v cigaretovom dyme spôsobujúce rakovinu), dioxiny, obzvlášť, ak je odpad vlhký.

Dioxíny poškodzujú imunitný systém, narušujú hormonálny systém, poškodzujú vyvíjajúci sa plod v tele matky, podporujú rast nádorov, negatívne vplývajú na kardiovaskulárny systém, môžu spôsobiť cukrovku alebo kožné ochorenia, poškodzujú nervový systém.

Spaľovanie domového odpadu v lokálnom ohnisku vždy sprevádza emisia jedovatých škodlivín do ovzdušia. Ak pociťujeme zápach z domových komínov, dospelá osoba nejaví zjavnú reakciu na vznikajúce škodliviny (snáď okrem pálenia očí spôsobeného chlorovodíkom, dusíkatými a sírnymi plynmi, ktorý pri reakcii s vodou vytvárajú kyseliny).

ALE

Aj keď zdravá osoba netrpí bezprostredne zjavnými dôsledkami takého spaľovania odpadov z domácnosti, môžu sa u nej časom rozvinúť choroby následkom dlhoročnej inhalácie. Chronické ochorenia a väčšina druhov rakoviny sa vyvíja viac ako 20 rokov a môžu byť spôsobené práve dlhodobou nízkou expozíciou, ktorá sa neprejavuje žiadnym momentálnym zjavným poškodením organizmu. S deťmi je to inak. Tie absorbujú až šesťkrát viac škodlivín ako dospelí pri vdychovaní toho istého vzduchu. Detské telo je tiež oveľa náchylnejšie na poškodenie ortuťou, olovom, kadmiom a ďalšími ťažkými kovmi prítomnými v dyme.

Pálením odpadu poškodzujete...

... nielen sami seba a svoje deti, ale aj svoje najbližšie okolie. Na jedy vo vzduchu sú citlivejšie deti, tehotné ženy, staršie osoby, alergici a ľudia trpiaci astmatickým alebo iným respiračným ochorením. Berme na nich ohľad.

Nespaľujte doma:

  • plasty – pálením PVC vzniká veľké množstvo dioxínov, tým viac, čím je obsah PVC v odpade vyšší. Použitie PVC je nutné obmedzovať, výrobky z PVC je najlepšie nekupovať – aj keď ho nespaľujete, počas jeho použitia sa z neho môžu uvoľňovať škodlivé ftaláty. Pri väčšine výrobkov z PVC existujú alternatívne náhrady. Pálením polsystyrénu (PS) vzniká mimo iné jedovatý styrén. Spaľovaním polypropylenu (PP) – napr. izolačné fólie, umelohmotné vodovodné potrubie a pod., polyetylénu (PE) – napr. mikroténové sáčky, potravinové fólie či PET fľaše podporujete vznik polyaromatických uhľovodíkov.

  • staré palety, drevo z demolácie, rozbitý nábytok alebo natreté dosky či chemicky ošetrené drevo – jeho pálením vyprodukujete asi 50-500 krát viac dioxínov ako pri kúrení čistým palivovým drevom (starý nábytok je vhodnejšie odovzdať na zberný dvor).

  • umelé textílie – pri nedokonalom horení vzniká najmä čpavok. Ten už pri nižších koncentráciách dráždi oči, sliznicu nosu, pôsobí nevoľnosť a bolesti hlavy. V menšom množstve uniká kyanovodík, ktorý aj v malých koncentráciách vyvoláva škrabanie v krku, sčervenanie spojiviek, prudké bolesti hlavy až závraty.

  • zvyšky jedla, trávu zo záhrady, lístie – pri pálení organického odpadu vzniká najmä oxid uhoľnatý, uhlovodíky a dehtové látky. Tieto materiálny možno kompostovať (ak máte záhradku), inak patrí do bežného kontajneru.

  • celofarebné letáky a časopisy – pri ich spaľovaní sa do ovzdušia môžu uvoľniť ťažké kovy z farieb, ktoré spôsobujú vrodené vady a rakovinu. Letáky a časopisy patria do triedeného odpadu – do kontajnerov na papier.

  • nebezpečné odpady (napr. batérie, farby, lieky) – spálením ich nezničíte, ale jedovaté látky, ktoré obsahujú, sa dostanú do vzduchu a následne do pôdy. Zber nebezpečného odpadu zaisťuje obec / mesto – informujte sa o miestach, kam môžete nebezpečný odpad odovzdať. Všeobecne platí, že lieky môžete odovzdať v lekárni a ostatné nebezpečné odpady v zbernom dvore.

  • pneumatiky – ich spaľovaním vznikajú polyaromatické uhľovodíky a ďalšie jedovaté látky. Opäť je bezplatne preberá zberný dvor.

Ako môžete pomôcť vy?

Trieďte odpad – základom je triedenie papieru, skla a plastov, a to už priamo u Vás doma. Triediť môžete aj kovy, hliník a textil. Zistite si v zberných surovinách v mieste Vášho bydliska, ktoré vytriedené odpady vykupujú. Ak máte záhradu, kompostujte bioodpady. Získate tak živiny pre pôdu, znížite množstvo odpadu a s ním spojené poplatky za jeho likvidáciu.

Používajte do kozubov len schválené palivo – ak pálite drevo, dbajte na to, aby bolo poriadne vyschnuté. S jeho vlhkosťou klesá výhrevnosť a rastú emisie škodlivín. Drevo dostatočne vyschne počas dvoch zím. Nespaľujte chemicky ošetrené ani priemyselné drevo.

Späť