Pokuta za prekročenia emisných limitov v Holcime Rohožník za r. 2014
Prekročenie emisií (oxidu siričitého a chlorovodíku), o ktorom naše združenie informovalo (https://ossolosnica.webnode.sk/news/prekrocenie-povoleneho-limitu-nebezpecnych-latok/), bolo občanmi zaznamenané už vo februári roku 2014.
Predstavitelia Holcimu na stretnutí 18. februára 2015 s predstaviteľmi obce Rohožník a Sološnica a so zástupcami Ochranárskeho spolku Sološnica potvrdili, že minulý rok dostal Holcim Rohožník od Slovenskej inšpekcie životného prostredia pokutu za prekročenie povoleného limitu emisií.
Podľa Správy o environmentálnej kontrole č. 61/2014/P, vykonanej Slovenskou inšpekciou životného prostredia (zverejnená) prišlo v r. 2014 k týmto prekročeniam emisií:
TZL Tabuľka č. 1
Deň |
Emisný limit platný ako denný priemer v mg/m3 |
Nameraná hodnota v mg/m3 |
20.2.2014 |
30,7 |
44,4 |
17.3.2014 |
50 |
143,1 |
21.3.2014 |
30 |
84,4 |
6.6.2014 |
30 |
48,6 |
8.6.2014 |
30,1 |
34 |
9.6.2014 |
30 |
36,7 |
12.6.2014 |
30 |
31,8 |
SO2 Tabuľka č. 2
Deň |
Emisný limit platný ako denný priemer v mg/m3 |
Nameraná hodnota v mg/m3 |
18.2.2014 |
183,2 |
231,7 |
19.2.2014 |
198,2 |
203,7 |
21.2.2014 |
50 |
392,2 |
25.2.2014 |
232 |
312,6 |
25.4.2014 |
50 |
71,9 |
12.6.2014 |
50 |
50,2 |
12.7.2014 |
50 |
65,7 |
HCl Tabuľka č. 3
Deň |
Emisný limit platný ako denný priemer v mg/m3 |
Nameraná hodnota v mg/m3 |
12.2.2014 |
10 |
21,9 |
21.2.2014 |
10 |
22,8 |
3.3.2014 |
10 |
12,4 |
19.3.2014 |
10 |
10,6 |
22.3.2014 |
10 |
22,2 |
6.6.2014 |
10 |
20 |
7.6.2014 |
10,1 |
11,3 |
8.6.2014 |
10,1 |
10,8 |
9.6.2014 |
10 |
10,4 |
12.7.2014 |
12 |
23,32 |
NOx Tabuľka č. 4
Deň |
Emisný limit platný ako denný priemer v mg/m3 |
Nameraná hodnota v mg/m3 |
30.8.2014 |
800 |
903,6 |
Zároveň podľa predloženého hlásenia bola nameraná minimálna teplota plynov na konci rotačnej pece pod hodnotou stabilizačného procesu tj. neustálená prevádzka resp. havarijný výpad v dňoch 20.2.2014, 17.3.2014, 21.3.2014, 22.3.2014, 9.6.2014, 12.7.2014, 30.8.2014
Z predložených správ z vykonaných oprávnených diskontinuálnych meraní (správy č. 10/124/2013 zo dňa 10.1.2014 a č. 10/115/2014 zo dňa 16.7.2014) vyplýva že prevádzkovateľ dodržiava emisné limity pre HF, ťažké kovy, dioxíny a furány na RPPC2.
Zdroj: Správa o envir. kontrole 61-2014 Holcim Rohožník.doc
Vysvetlivky:
Tuhé znečisťujúce látky (TZL) sa označuje zložitá zmes organických a anorganických látok vyskytujúcich sa v ovzduší ako častice v kvapalnej alebo tuhej forme. Podľa veľkosti sa TZL delia na dve základné skupiny, a to: hrubšie častice s priemerom od 2,5 do 10 (µm) (označované ako PM 10) a jemnejšie častice s priemerom menším než 2,5 mikrometra ( označované ako PM 2,5). Hrubšie TZL sa do ovzdušia dostávajú ako emisie z priemyselných zdrojov znečisťovania, mobilných zdrojov a stacionárnych spaľovacích zdrojov (elektrárne, teplárne, kotolne). Jemnejšie TZL obsahujú sekundárne vytvorené aerosoly, častice zo spaľovania a skondenzované pary organických zlúčenín a kovov. Podľa odborníkov sú TZL považované za najkritickejšie znečisťujúce látky, zvlášť jemné častice s priemerom menším než 10 µm môžu preniknúť hlboko do pľúc, čo môže spôsobovať vážnejšie poškodenie než hrubšie častice, ktoré sú pri dýchaní prirodzeným mechanizmom odfiltrované.
Zdroj: Meratex, s.r.o.: https://blog.meratex.sk/meratex/tema-ovzdusie-povod-a-charakteristika-znecistujucich-latok-emisii/
Chlorovodík (HCl) je bezfarebný, silne dráždivý plyn, ktorý leptá sliznice, pokožku a spôsobuje slzenie. Rozpustením plynného chlorovodíku vo vode vzniká kyselina chlorovodíková, ktorá patrí medzi silné žieraviny.
Pri vdýchnutí do pľúc tiež reaguje s vodou v nich obsiahnutou na kyselinu chlorovodíkovú. Aj výpary tvoria s vlhkosťou vo vzduchu vysoko žieravý a extrémne korozívny aerosól malých kvapiek kyseliny chlorovodíkovej. Zdroj: Wikipedia
Oxid siričitý (SO2) je bezfarebný reaktívny plyn. pri nízkych koncentráciách nemá pach, pri vysokých koncentráciách má ostrý štipľavý zápach.
Pôsobí dráždivo hlavne na horné cesty dýchacie, následkom je kašeľ, v ťažších prípadoch až edém pľúc. Menšie koncentrácie vyvolávajú zápaly priedušiek a astmu. Dlhodobé vystavenie oxidu siričitému negatívne ovplyvňuje tvorbu krvi, spôsobuje enfyzém pľúc, poškodzuje srdcový sval, negatívne pôsobí na menštruačný cyklus. Značne toxický je pre rastliny, pretože reaguje s chlorofylom a narušuje fotosyntézu rastlín. V ovzduší oxiduje kyslíkom za prítomnosti vody na kyselinu sírovú, ktorá je spolu s kyselinou siričitou príčinou kyslých dažďov. Zdroj: Wikipedia
Oxidy dusíku (NOx), medzi ktorými najvýraznejší dopad na životné prostredie a zdravie človeka má oxid dusný, oxid dusnatý a oxid dusičitý. Z oxidu dusného a oxidu dusnatého sa pri styku s kyslíkom stáva oxid dusičitý. Oxid dusičitý je v plynnom stave červeno-hnedý agresívny jedovatý plyn, v kvapalnom stave je to žltohnedá látka, ktorá tuhne na bezfarebné kryštály. V ovzduší patrí oxid dusičitý k plynom, ktoré spôsobujú kyslé dažde. Oxid dusičitý môže vyvolávať biochemické zmeny už pri relatívne nízkych koncentráciách. Je pohlcovaný hlienom dýchacích ciest z 80 až 90 %. Spôsobuje zápaly dýchacích ciest od ľahkých foriem až po edém pľúc. Zdroj: Wikipedia